Že výnosy dôchodkových fondov nepatria k „hitom roka“, to je jasné. Že však výnos 1,5% je považovaný za dobrý, to je dosť silná káva. Šéf KB penzijnej spoločnosti Pavel Racocha v rozhovore pre webový portál uviedol tieto čísla ako príklad zhodnotenie v penzijných fondoch. Domnievame sa, že dosahovať 1,5 až 3% je veľmi podpriemerné. Nemožno však dôchodkovým fondom spôsob investovania zazlievať – zákonom sú fondy tlačené do tzv. konzervatívnych investícií. Bohužiaľ aj do štátnych dlhopisov, ktoré sú z nevedno akého dôvodu stále považované za konzervatívnu investíciu …

V článku zaznieva, že na starobu by mal mať každý človek nasporené aspoň 3 milióny. Ok, s tým možno súhlasiť, čím väčšia suma, tým lepšie. Však musíme počítať s infláciou. Pokiaľ bude len 2%, reálny výnos fondov sa blíži nule. Na konci mnohoročného sporenie tak človek na staré kolená môže získať v podstate veľmi málo. Ak bude rast miezd pokračovať naďalej tak, ako tomu bolo v minulých desaťročiach, môže suma 3 milióny nakoniec reprezentovať napríklad len dvojročný plat. A to je na starobu žalostne málo.

Alternatívou, ktorá chráni proti znehodnoteniu peňazí, sú preto drahé kovy. Mnohí investori si založili tzv. Strieborné účty, kam pravidelne sporia – a to aj po malých čiastkach. Pravidelné nákupy strieborných mincí alebo zlatých zliatkov vypočítavajú ako priemerné nákupné ceny. Drahé kovy nepodliehajú štátnym devalváciám, nemožno ich natlačiť ani umelo znehodnotiť. Drahé kovy sú istotou, ktorá je preverená tisícročiami.

V prvý novembrový deň vykonáme nákup na Strieborné účty. Bude to tento rok už jedenásty nákup zlatých a strieborných mincí a tehál. Pravidelné ukladanie peňazí do drahých kovov je rozumnou diverzifikáciou sporenia na starobu. Aj keď drahé kovy nenesú úrok ani dividendu, majú jednu základnú dôležitú vlastnosť: drahé kovy nemôžu nikdy skracovať. Čo sa o dôchodkových fondoch, papierových peniazoch ani úsporách povedať bohužiaľ nedá.

E-BOOK ZDARMA