Doby, kedy boli peniaze kryté zlatom alebo striebrom, sú dávno preč. Reálna hodnota peňazí je dnes závislá iba na ochote ľudí prijímať peniaze. Samotné peniaze nemajú inú hodnotu, než je cena papiera, na ktorom sú vytlačené. Ako peniaze vznikajú? Je pravda, že dnes peniaze reprezentujú miesto reálnej hodnoty iba dlh?

Prvé peniaze sveta mali reálnu hodnotu. Buď sa ako platidlo a prostriedok výmeny používali predmety dennej potreby alebo drahé kovy. Veľmi rýchlo sa univerzálnym platidlom stali zlato a striebro. Majú totiž ideálne vlastnosti: zlato a striebro je dostupné iba v obmedzenom množstve, oba kovy sú stabilné a veľmi ľahko deliteľné.

Moderné peniaze však už drahými kovmi podložené nie sú. Zlaté a strieborné mince vznikli spontánne, keď ľudia spoznali jedinečnosť týchto dvoch kovov. Vlády štátov však veľmi rýchlo monopolizovali razbu peňazí – aby v modernej dobe vytvorili systém tzv. vnútených peňazí, ktoré už zlatom ani striebrom kryté nie sú. Občania krajín sú prinútení tieto peniaze prijímať a vykonávať v nich transakcie. Odmietať prijať platbu v domácej mene nemožno. Ako sme už uviedli, ide o tzv. vnútené peniaze. Vlády takto nahradili drahé kovy papierikmi a záznammi v počítači. Hodnota peňazí je teraz postavená na ochote ľudí tieto peniaze prijímať.

Peniaze sú dnes vo forme papierikov (a mincí) alebo vo forme záznamu v knihách bánk. Prvý typ sa nazýva obeživo, druhý elektronické peniaze. Právo vyrábať peniaze má spravidla Centrálna banka štátu. V tuzemsku je to Národná banka.

Centrálnej banke sú teda prakticky podriadené komerčné banky. Musia mať v centrálnej banke dva účty. Ide o Účet rezerv, kde banka musí mať uložené povinné rezervy pre zaistenie vlastnej schopnosti vyplácať vklady. Druhým účtom je Bežný účet, ktorý slúži na výber alebo vkladanie peňazí do Centrálnej banky.

Ako vznikajú peniaze? Naozaj ako dlh – ide o situáciu, kedy banka požičiava peniaze, ktoré však do nej nikto predtým nevložil. Požičanie peňazí prebieha tak, že banka vytvorí na účte dlžníka určitú čiastku, ktorú potom dlžník čerpá a následne spláca. Ľudovo povedané: Aby ste mohli niekomu požičať 100 korún, musíte ich najprv mať. Banka nie. Banka môže požičať peniaze, ktoré neexistujú. Jednoduchým záznamom vo svojich účtovných knihách vytvorí peniaze, ktoré požičia dlžníkovi.

Povedané suchou ekonomickú rečou: „Peniaze vznikajú pri každej operácii, kedy obchodná banka naplní účet nejakého klienta, bez toho, aby zároveň s tým došlo k zníženiu stavu účtu iného klienta v bankovom systéme o rovnakú sumu.“ Peniaze takto vznikajú ako dlh.

Aké je krytie takých peňazí? Samozrejme reálne žiadne – ide o sľub dlžníka, že tento dlh splatí. Novovzniknuté peniaze nie sú ničím kryté, len sľubom dlžníka.

Je nutné dodať, že tento systém funguje po celom svete. A celkom logicky smeruje k poklesu hodnoty peňazí, k poklesu hodnoty úspor. Aká je obrana proti znehodnocovaniu peňazí? Jedinou funkčnou obranou je obstaranie reálnych hodnôt (domy, továrne a podobne). Samozrejme nie všetci majú tak veľké úspory, aby si mohli dovoliť nakupovať domy, polia, lesy alebo výrobné závody. Riešením sú samozrejme drahé kovy, ktoré fungujú ako peniaze už 5.000 rokov. V situácii, keď hodnota peňazí je postavená na dlhu, je ukladanie úspor do drahých kovov logickou voľbou ochrany pred znehodnotením peňazí.

E-BOOK ZDARMA