Najbohatšia európska ekonomika, Nemecko, oficiálne počíta tento rok s prílivom 800.000 utečencov z Afriky. Neoficiálne štatistiky počítajú dokonca s 1,5 miliónom utečencov počas tohto roka. Na 81 miliónov Nemcov to nie je malé číslo. V ďalších rokoch sa v Nemecku očakáva okolo 1 milióna ľudí ročne. To nie je malé číslo. Podľa posledných údajov na 1000 obyvateľov Nemecka pripadnú takmer 4 žiadosti o azyl. Pre porovnanie: vo Švédsku na 1000 obyvateľov pripadne už takmer 6 žiadostí o azyl.

Ponúka sa otázka: aký bude vplyv na ekonomiku?

Obdobná situácia je v celej Európe, dramatická situácia je najmä na juhu Európy. Južné štáty EÚ (Taliansko, Grécko, Španielsko) sa doteraz stretávajú s dôsledkami globálnej ekonomickej krízy. Teraz čelia náporu utečencov, čo nesie zvýšené nároky na štátnu pokladnicu. Kritická situácia donútila južné štáty žiadať Európsku úniu o systematické riešenie problému.

Bohužiaľ neexistujú relevantné dáta, aká je kvalifikácia utečencov a aká je ich skutočná ochota integrovať sa do európskej spoločnosti. Zatiaľ situácia nevyzerá pozitívne. Bohužiaľ chýba akcieschopnosť predstaviteľov EÚ i národných vlád. Miesto jasného a systematického postupu sa EÚ aj jednotlivé vlády obmedzujú na vágne vyhlásenia a zameriavajú sa skôr na potláčanie nesúhlasu miestnych obyvateľov.

Ale vrátime sa k faktom. Nie je príliš logické predpokladať, že by utečenci boli ekonomickým prínosom – v takom prípade by sa národné vlády nesnažili utečencov zbaviť (napríklad vymýšľaním systému prerozdeľovania kvót). Ak by utečenci boli ekonomickým prínosom, potom by sa vlády predháňali v tom, ako získať kvalifikovanú a na trhu práce uplatňovanú pracovnú silu. Môžeme teda predpokladať, že utečenci nie sú vnímaní ako prínos, ale ako potenciálna záťaž pre národné štáty.

Štáty, kde utečenci dobrovoľne alebo nútene zakotvia, budú musieť siahnuť do svojich rozpočtov. Budú musieť týchto ľudí ubytovať, živiť a snažiť sa ich umiestniť vo väčšinovej spoločnosti. Ako ukazujú príklady z Francúzska, Holandska, Anglicka alebo zo Škandinávie, africkí (moslimskí) utečenci príliš netúžia po splynutí s väčšinovou spoločnosťou. Skôr zostávajú dlhodobými poberateľmi dávok sociálneho systému hostiteľských štátov. Nezabúdajme na jazykovú a sociokultúrnu bariéru Európy a krajín tretieho sveta, ktorá sa nedá vyrovnať v priebehu pár týždňov či pár mesiacov.

Náklady na zvládnutie imigračnej vlny, ktorá zatiaľ pokračuje, budú veľké. Stráženie hraníc, zberné a repatriačné tábory, ubytovanie a výživa, zdravotná starostlivosť, náklady na začlenenie atď., atď. Pokiaľ dôjde tiež k odsunu a repatriácii ilegálnych utečencov, budú ďalšie náklady na ich odvoz z EÚ do pôvodných krajín (nerobme si ilúzie, že nelegálni imigranti opustia EÚ dobrovoľne a na svoje náklady). Čo to môže priniesť?

Po prvé vzrastie nápor na rozpočty štátov. Bilancia nákladov a výnosov z pobytu utečencov bude pravdepodobne iba záporná. Môže to viesť k zvýšeniu daní? Áno, môže. Zdanenie bude skryté (mierne zvýšenie DPH, odvodov z miezd atď.) Alebo bude vykonané na menšinovej časti populácie (zvýšenie daní živnostníkom a podnikateľom). Môžeme sa dočkať novej vlny tzv. solidárny daní, čo postihne osoby s vyššími príjmami. To všetko povedie k väčšej snahe vyhnúť sa vysokým daniam, takže opäť môže dôjsť k paradoxnému zníženiu celkového objemu vybraných daní.

Tento scenár je pravdepodobný pre celú EÚ. Štátne dlhy porastú rýchlejšie, ako je tomu doteraz. Otvára sa možnosť ďalšieho kola menových vojen, čiže umelého znehodnocovania mien.

V Českej republike by sme teda mohli časom sledovať postupné zvyšovanie daní, či už priamych alebo nepriamych. Česká národná banka by mohla znovu znehodnotiť úspory ďalšími vlnami devalvácie. Štátny dlh porastie úmerne tomu, ako porastie nápor na výdavky.

Európska únia vlastné peniaze nemá – žije z peňazí, ktoré do jej rozpočtu odvádzajú členské štáty. Nápor utečencov na jednotlivé národné rozpočty môže mať negatívny dopad aj na schopnosť členských štátov prispievať do únijného rozpočtu, čo môže viesť k ďalším tlakom na „tlač peňazí“. Euro môže prejsť poklesom ďalšej devalvácie a následne aj meny, ktoré sú na euro naviazané. Vrátane českej koruny, samozrejme.

To sú v stručnosti riziká, ktoré hrozia z nezvládnutej imigračnej vlny afrických utečencov, ktorej sme svedkami. Neschopnosť národných vlád (aj EÚ ako celku) ihneď a adekvátne reagovať môže v konečnom dôsledku priniesť veľké problémy. Okrem zjavných bezpečnostných a zdravotných rizík sú to v neposlednom rade veľké ekonomické riziká. Inflačná špirála by sa tak mohla roztočiť práve z týchto dôvodov.

Investori a finančne gramotní jedinci sa zaoberajú možnými ekonomickými vplyvmi imigračné vlny. V dôsledku čelíme riziku inflácie, ktorá nie je zanedbateľné. Drahé kovy, investičné striebro a investičné zlato , môžu ochrániť úspory a majetok pred rastúcimi inflačnými rizikami. Tento článok zakončíme pozitívne: v čase rizík prichádzajú tiež najväčšie príležitosti. Je možné, že investori si budú pochvaľovať, pretože nastane možnosť tzv. nakupovať za 10 to, čo má cenu 15 .