Rozhodne sa nenudíme. Respektíve trhy rozhodne nespadli do letnej letargie. Americká centrálna banka je dnes hýbateľom trhu číslo jeden – a to vzhľadom na blížiace sa zvyšovanie úrokových sadzieb. Pritom ide o „obyčajného“ štvrť percenta …. Áno, to čo je pre bežného človeka takmer pod rozlišovacou hranicou, je pre finančné trhy veľmi znepokojujúce. Zdraženie rožku alebo lístky o štvrť percenta, alebo zvýšenie úrokovej sadzby na úveru o štvrť percenta, to pre bežného človeka naozaj nič moc neznamená. Pre finančníkov však áno.

Po kríze rokov 2008 až 2011 vyrástla nová generácia burzových obchodníkov a investorov, ktorí poznajú prakticky len rast trhov. A pracujú s takmer nulovými úrokovými sadzbami. Jednoducho peniaze títo finančníci získavajú veľmi lacno. Stačí im teda aj minimálne zhodnotenie. Čo by sa ale stalo s výnosom týchto správcov peňazí, keby naraz za požičané prostriedky museli platiť o sto percent vyšší úrok? Áno, to by totiž znamenalo prípadné zvýšenie úrokových sadzieb o štvrť percenta – zrazu by bola úroková sadzba pol percenta. Čiže dvojnásobná. A to by mnohé finančníkmi mohlo dostať do problémov.

Preto investori aj burzoví obchodníci s takým záujmom počúvali včerajšiu tlačovú konferenciu americkej centrálnej banky (FED). Obdobie nízkych úrokových sadzieb raz skončí. A toto riziko sa vždy blíži v situácii, keď sa očakáva tlačová konferencia FEDu, ako tomu bolo včera. Trhy sú jednoducho nastavené na nízke úroky a na zvýšenie by mohli – napríklad aj s oneskorením – reagovať veľmi razantne.

Polienko pod kotol trhovej neistoty prikladajú vytrvalo zástupcovia Grécka, ktorí s veriteľmi hrajú už pol roka hru na mačku a na myš. Premiér aj grécky minister financií porušujú dohody a odmietajú predložiť reálne návrhy reforiem. Veritelia bez reforiem nechcú naďalej financovať „grécku jamu na peniaze“. Gréci hrajú vabank, a riziko kolapsu Grécka sa zvyšuje.

Európski diplomati sa v týchto dňoch uzniesli, že sankcie proti Rusku budú predĺžené do januára 2016. To samozrejme tiež neprispieva k upokojeniu trhov. Dráždiť ruského medveďa je možná odvážne, ale z ekonomického hľadiska nie príliš rozumné. Ak odhliadneme od humanitárnych dôvodov, potom ekonomické sankcie voči Rusku pre štáty EÚ nie sú prínosom. A trhy to vnímajú veľmi citlivo.

Vyostruje sa tiež situácia s imigrantmi z Afriky. Južné Taliansko a Grécko svedomito bagatelizujú skutočné problémy, ktoré z expanzie utečencov do Európy nastali. Vlna utečencov sa z južných štátov prelieva schengenským priestorom. Európske elity (vrátane tuzemských politikov) sa k situácii stavajú tradične vágnymi frázami a situáciu nijako neriešia. Preberajú sa kvóty na utečencov v situácii, keď na juhu Talianska tiká časovaná bomba. Trhy to vnímajú.

Trhy majú jednu fantastickú vlastnosť – sú dokonalým barometrom sentimentu. Buď sú pokojné, alebo majú obavy. Ceny drahých kovov zostávajú nízke, pretože tzv. veľké objemy tvorené centrálnymi bankami chýbajú – spoliehajú sa na ďalšiu tlač peňazí. A u striebra chýba priemyselná dopyt – ekonomický rast stále nie je taký, aký by sme si priali. To sa často odrazí práve v dopyte po zlate a striebre. Aktuálny dopyt po drahých kovov je vysoký najmä u drobných investorov, ktorí si dobre uvedomujú, ako devastujúce dôsledky by mohli mať uvedené riziká na ich osobné príjmy a úspory. Drahé kovy vnímame ako dobrú poistku proti excesom politikov, ekonomík aj mien.

A v čase rizík dopyt u drobných investorov logicky rastie.

——-
Mohlo by Vás zaujímať:

Týka sa to každého z nás: Dôchodky jednoducho nebudú

Kde sú zisky: Finančné trhy a drahé kovy

Investície nielen do striebra a zlata

Investičné striebro: Budujeme osobné portfólio drahých kovov 1.časť