Globálny dopyt po zlate slabne, keď centrálne banky a ázijský dopyt po žltom kove vykazuje klesajúci trend. Centrálne banky štátov sa orientujú skôr na znehodnocovanie vlastnej meny – dôvodom je snaha podporiť vývoz priemyselnej produkcie práve oslabením domácej meny. Že tým chudobnejú tí, ktorí si ukladajú peniaze pre budúcu spotrebu, centrálni bankári príliš nezaujíma.

Ázijský dopyt po zlate oslabil predovšetkým potom, čo India zaviedla vysoké clo na dovoz zlata. V polovici roka sa očakávalo, že nová indická vláda vysoké clo zníži, čo sa ale nepotvrdilo.
Čína povolila zlúčenie dvoch významných búrz, Šanghajskej burzy a Hongkonskej burzy. Tým sa k čínskym akciám priamo dostanú prvýkrát tiež zahraniční investori. Očakávané spojenie oboch búrz prinieslo pozitívne očakávania v cenovom vývoji ázijských akciových indexoch. Preto sme videli, že mnohé zlaté rezervy sa začali rýchlo meniť v akciové pozície, aby majitelia rýchlo využili prípadného rastu čínskych akcií.

Cena zlata sa držala pod 1200 USD, cena striebra pod 16 USD. Tým sa drahé kovy blížili k situácii, kedy sa mnohým ťažiarom už nevyplatili niektoré spôsoby ťažby. To brzdilo pokles ceny zlata a striebra pod typické hodnoty ťažobných nákladov.
V situácii, keď sa ceny zlata a striebra dostali pod tieto cenové hladiny, nastúpil masívny dopyt, pretože investori využili nízkych cien. V dôsledku toho začali mincovne a rafinérie pociťovať nedostatok zlata a striebra pre vlastnú produkciu, pretože dopyt najmä po investičnom striebre ihneď narástol.

V závere minulého týždňa sa cena zlata dostala opäť nad 1200 dolárov za uncu a cena striebra nad 16 dolárov za uncu. Drahé kovy rástli v dôsledku postupu dvoch dôležitých centrálnych bánk: Európskej centrálnej banky a Čínskej centrálnej banky.
Čínska centrálna banka v piatok nečakane znížila úrokové sadzby, aby podporila slabnúcu čínsku ekonomiku. Druhá najväčšia ekonomika sveta totiž čelí hrozbe najpomalšieho tempa hospodárskeho rastu za posledných 24 rokov. A to je samozrejme na pováženie – slabé tempo rastu by časom mohlo prejsť v stagnácii, ktorá by logicky mala vplyv na celý svet.

V podobnom duchu postupuje Európska centrálna banka. ECB znížila opäť už tak nízke úrokové sadzby a začala nakupovať cenné papiere. Mario Draghi, šéf ECB, sa tak snaží zabrániť návratu do recesie, ktorá by mohla veľmi ľahko prerásť opäť v európsku krízu. Európska ekonomika je vo veľmi zlom stave, väčšina štátov sa potýka s mizivým ekonomickým rastom a stále veľmi vysokou nezamestnanosťou.

Na tieto riziká reagujú drahé kovy veľmi citlivo. Kombinácia ekonomický rizík z dvoch veľkých ekonomických celkov (Čína, Európa) a zámerného oslabovanie mien štátov zvyšuje riziká budúcej inflácie. Dlhy bude musieť raz niekto splácať – a to je ďalší priestor pre znehodnocovanie mien. Ak aktuálne ceny drahých kovov sú veľmi nízko, nie je sa čo čudovať veľkému dopytu po drahých kovoch.

Bez zaujímavosti nie je ani snaha niektorých štátov rýchlo získať zlato, uložené v zahraničí, do vlastného držania. Holandsko napríklad doviezlo v tichosti 120 ton zlata späť z New Yorku, kde ho malo doteraz uložené. Blíži sa kríza dôvery?

——-
Mohlo by Vás zaujímať:

Investičné striebro: Budujeme osobné portfólio 1.časť

Prečo a ako investovať do zlata a striebra? Otázky a odpovede.

Investičné strieborné mince sa 7% DPH

Novinky: Zlaté zliatky Johnson Matthey a strieborný zliatok Sunshine Mint 5 uncí

Osobný blog autora článku