Dopyt po investičnom striebre rastie úmerne tomu, ako sa v týchto dňoch zväčšuje riziko inflácie a znehodnotenie úspor. Strieborné zliatky, strieborné tehly a strieborné mince v posledných dňoch opäť prekonávajú rekordy. Výhody investovania do striebra objavujú noví a noví investori. Večnou témou u začínajúcich investorov sú okrem iného tzv. certifikáty u investičného striebra a investičného zlata.

Téme certifikátov u investičného striebra sme sa už venovali v článku
Sedem mýtov o investícii do drahých kovov .
Pretože sa stále opakujú otázky na tému certifikátov u drahých kovov, pozrime sa dnes na túto otázku podrobnejšie.

Najprv sa pozrime na tzv. certifikáty u striebra. Kvalitu, respektíve rýdzosť u investičného striebra, garantuje výrobca. V prípade strieborných mincí je to emitent, v prípade strieborných zliatkov je garantom rýdzosti výrobca (rafinér). Seriózny obchodník s drahými kovmi nevystavuje svojich klientov riziku a nákupy drahého kovu sám vykonáva výhradne u renomovaných dodávateľov. Len tak je zaručený pôvod tovaru a jeho kvalita.
Naopak, rôzni pokútni obchodníci nakupujú to, čo je najlacnejšie, bez toho aby si dostatočne uvedomovali riziká, ktoré hrozia ich zákazníkom. Najlacnejší nákup drahého kovu znamená veľké riziko nákupu falzifikátov (alebo nelikvidného kovu).

Investor do striebra teda musí pozorne zvážiť, či jeho obchodník s drahými kovmi patrí naozaj k špičke alebo či sa len pokúša podhodnotiť cenou. Nízka cena je varovným signálom – trh nikdy nič neponúka so zľavou len tak.

U investičného striebra je jediným garantom kvality a pôvodu striebra renomé dodávateľa, respektíve daňové doklady k tovaru od renomovaného dodávateľa. Na tuzemskom trhu vidíme, ako strieborné mince, strieborné tehly a strieborné zliatky s daňovým dokladom renomovaného obchodníka držia medzi investormi skvelú likviditu.
Certifikáty preto nemajú u investičného striebra absolútne žiadnu validitu. Jediným garantom pravosti kovu je obchodníkom vystavený daňový doklad. Len daňový doklad je evidovaný, má zákonom stanovené parametre a právne normy ho chápu ako validný doklad o pôvode a spôsobe nadobudnutia tovaru, v našom prípade investičného striebra.

Pozrime sa na investičné zlato. Tzv. certifikáty u zlata vznikli z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je veľmi malý rozmer zlatých zliatkov o nízkej hmotnosti. Pre uľahčenie manipulácie sa preto malé zlaté zliatky opatrujú potlačenými kartami veľkosti kreditnej karty. Kto mal v ruke napríklad zlaté zliatky s hmotnosťou napríklad 5 gramov, vie svoje.
Druhým dôvodom je zlatnícka prax u štátov, kde je prístup k puncovaniu zlatých šperkov veľmi laxný. Príkladom nech je Mekka zlatníckeho dizajnu, Taliansko. Zlaté šperky z talianskej produkcie nemuseli byť veľmi dlho pri malých gramážach označované puncom. Samozrejme, že zlatníci bojovali s obavami kupujúcich vystavovaním vlastných certifikátov o pravosti šperkov. Mnohí zákazníci, ktorí kupovali zlaté šperky, neskôr požadovali podobné potvrdenie o rýdzosti i u investičnej formy zlata.
Išlo samozrejme o nezmyselnú požiadavku – investičné zlato je kategória sui generis, táto forma investičného zlata sa nepuncuje vôbec. Aj tu preto platí, čo bolo napísané u investičného striebra – investor by mal nakupovať u renomovaného obchodníka s drahými kovmi, respektíve na sekundárnom trhu nakupovať len drahé kovy, ktorých pôvod je doložený daňovým dokladom od renomovaného obchodníka s drahými kovmi.

Ako vidíme, certifikáty u investičného striebra, ani certifikáty u investičného zlata, nemajú ani najmenšiu validitu. Je to problematika neznalých laikov, nie skúsených investorov. Tzv. certifikát si samozrejme môže vyrobiť ktokoľvek a kedykoľvek. Ak pochádza drahý kov od pokútneho obchodníka, ktorý sa ponúka cenou, je riziko nákupu falzifikátu veľké – a ten najkrajší tzv. certifikát na tom nič nemení.

Univerzálna rada, ktorá má všeobecnú platnosť pre investovanie do drahých kovov znie: Nakupujte len u seriózneho obchodníka. Málokto je totiž tak bohatý,
aby mohol kupovať lacné veci .