Keď v roku 2008 začala veľká banková kríza v USA, nikto netušil, že sa z nej stane globálny problém. Ceny zlata a striebra vtedy leteli strmo nahor, dolár sa porúčal k zemi. Lenže to bol iba začiatok. Globálna ekonomika sa de facto zastavila, narástla nezamestnanosť a fakticky skrachovali štáty ako Grécko alebo Írsko. Americká kríza sa preliala v rokoch 2009 a 2010 v európsku dlhovú krízu.

Banky boli zachraňované zo štátnych peňazí, a to ako na starom, tak na novom kontinente. Štáty sa predĺžili, tlač peňazí hnala ceny zlata a striebra na nové maximá. Po upokojení situácie sa ceny drahých kovov vrátili späť, avšak obrovské dlhy zostali.

Po šiestich rokoch to vyzerá, že sa situácia môže opakovať. Lenže v ďaleko väčšom rozsahu. Vo veľkých problémoch sú teraz európske banky, kde tzv. zlé úvery dosahujú až 600 miliárd eur. Derivátové pozície bánk sú obrovské. Napríklad derivátové expozície Deutsche Bank sú podľa niektorých zdrojov dvadsaťkrát vyššie, než je ročný domáci produkt celej nemeckej eknomiky.

Talianske banky teraz evidujú vyše 11 percent prakticky nedobytných úverov. To je veľké číslo. Akcie prednej talianskej banky Monte Paschi sa prepadli na minimum. Rizikové úvery sa ale začínajú vynárať z bilancií ďalších bánk. Nezabúdajme tiež na derivátové istenie, ktoré by medzi bankami mohlo spôsobiť v prípade krachu jednej banky následnú reťazovú reakciu.

Drahé kovy teda neťahá nahor len brexit. Rastú riziká pri bankovom systéme, ako tomu bolo pred ôsmimi rokmi, kedy odštartovala najväčšia globálna kríza, akú doteraz svet poznal. Presuny v drahých kovoch, o ktorých sme písali v predchádzajúcich článkoch, ukazujú, že investori sa istia práve nákupmi drahých kovov. A že rast rizík rozhodne neberú na ľahkú váhu.

E-BOOK ZDARMA